1. Zabezpečiť pre nemocnice platby zo zdravotných poisťovní tak, aby mali zdravotnícke zariadenia pokryté všetky nákladysúvisiace s adekvátne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou.
AZPZ podporuje vyrovnaný rozpočet zdravotníckych zariadení, pre ktorý sú nevyhnutné adekvátne platby od zdravotných poisťovní pokrývajúce oprávnené náklady. Zároveň AZPZ upozorňuje, že vyrovnané hospodárenie zdravotníckych zariadení musí byť podporené aj zvyšovaním efektivity procesov a práce v týchto zariadeniach.
Rozsah a kvalita adekvátne poskytovanej zdravotnej starostlivosti nie je na Slovensku jednoznačne zadefinovaná. Chýbajú národné štandardy a protokoly (SOP) k mnohým diagnózam, jednoznačná diferenciácia akútnych, subakútnych a odložiteľných zdravotníckych výkonov, ako aj objektívne indikátory kvality. Bez týchto nástrojov sa nedá zadefinovať čo je adekvátne poskytovaná zdravotná starostlivosť a skutočné oprávnené náklady.
AZPZ žiada, aby sa bezodkladne vytvorili národné štandardy, SOP a objektívne indikátory kvality predovšetkým u najrelevantnejších diagnóz s najčastejším výskytom a najväčším dopadom na zdravie obyvateľstva a finančnú náročnosť. Zároveň je nevyhnutné aby odborné lekárske spoločnosti intenzívne, dlhodobo, organizovane pracovali na ŠDTP a SOP protokoloch.
2. Navýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, tak aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania.
AZPZ podporuje zavedenie minimálnych personálnych normatívov na jednotlivých oddeleniach tak, aby bola zachovaná kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Pri stanovovaní minimálnych personálnych normatívov sa musí vychádzať z priemernej obložnosti jednotlivých zdravotníckych zariadení a efektivity práce odborného personálu. Obložnosť v mnohých ústavných zariadeniach na Slovensku je nízka a nedosahuje medzinárodne akceptovateľnú úroveň 75 – 80 percent. Preto je nevyhnutné zreálniť skutočnú potrebu lôžok v ústavnej zdravotnej starostlivosti a implementovať koncept takzvaných „plávajúcich lôžok“ v spojitosti so zvyšovaním flexibility zdravotníckych pracovníkov. Na druhej strane je nevyhnutné zvyšovať efektivitu práce odborného personálu redukciou byrokratickej záťaže, využívaním telemedicíny, elektronizáciou a štandardizáciou procesov a komplexnou zmenou manažmentu a súčasnej organizácie práce lekárov a sestier v slovenských zdravotníckych zariadeniach.
AZPZ považuje za postačujúce súčasné nastavenie, kde minimálne personálne normatívy definuje podzákonná forma a nesúhlasí s požiadavkou LOZ k „trestnej zodpovednosti“ manažmentu za ich nedodržiavanie.
V súčasnej situácii narastajúceho nedostatku personálnych zdrojov v zdravotníctve sa krátkodobé výpadky odborného personálu musia riešiť flexibilitou personálu a lôžkového fondu jednotlivých oddelení, prípadne krátkodobou redukciou lôžok alebo prekladom pacientov do iných zariadení. Od manažmentu zdravotníckych zariadení sa musí vyžadovať dodržiavanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti týmito nástrojmi. Zároveň musí byť zabezpečená kontrola a relevantná penalizácia systematického nedodržiavania personálnych normatívov v ústavných zdravotníckych zariadeniach.
3. Navýšiť platy sestier a pôrodných asistentiek, tak aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť SR a kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta.
AZPZ podporuje významné navýšenie platov sestier, pôrodných asistentiek a ostatných zdravotníckych profesií. AZPZ navrhuje plošné navýšenie o 30 percent a zároveň ďalších 20 percent podľa zásluhovosti (odpracované roky, špeciálne úlohy, didaktická činnosť).
4. Zrušiť ponižujúce a diskriminačné nepeňažné plnenie.
Zdaňovanie nepeňažného plnenia považuje AZPZ za demotivujúce a nepotrebné a s požiadavkou LOZ súhlasí.
5. Zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov.
Slovensko je v prepočte na počet obyvateľov krajina s 5 najvyšším počtom absolventov lekárskych fakúlt (19,3 lekárov na 100 000 obyvateľov). Kapacita študentov medicíny je v slovenských pomeroch saturovaná a každé ďalšie navyšovanie študentov lekárskych fakúlt ide už teraz na úkor kvality výuky. Lekárske fakulty si deficit finančných prostriedkov vyrovnávajú navyšovaním počtu zahraničných študentov. Už teraz je takmer 40 percent študentov lekárskych fakúlt zo zahraničia. Väčšina z nich na Slovensku neostane pracovať. Na druhej strane ročne sa v ústavnej zdravotnej starostlivosti, kde sú absolventi povinní začať svoju atestačnú prípravu, uplatní len okolo 130 až 150 absolventov. Len samotným navýšením počtu slovenských absolventov lekárskych fakúlt sa ochota prijímať nových absolventov do zamestnania u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti nezvýši.
AZPZ preto navrhuje dofinancovať lekárske fakulty tak, aby sa zredukoval počet zahraničných študentov na max. 20 percent a navýšiť počet slovenských študentov v závislosti od schopnosti slovenského systému absorbovať nových absolventov. AZPZ navrhuje, aby bola urobená dôkladná štatistika uplatnenia absolventov lekárskych fakúlt v zdravotníckych zariadeniach. Lekárske fakulty by sa mali namiesto kvantity zamerať na kvalitu výberu a výučby študentov medicíny. Zároveň AZPZ navrhuje centrálne regulovanie rezidentských miest a ich financovanie podľa najviac chýbajúcich profesií a lokalít.
6. Zreformovať vzdelávanie mladých lekárov – atestačné a špecializačné štúdium.
AZPZ poukazuje na to, že atestačná príprava je príprava na výkon profesie a nemá charakter univerzitného štúdia. AZPZ navrhuje atestačnú prípravu organizovať prostredníctvom lekárskej komory a uskutočňovať na pracoviskách, ktoré spĺňajú kritériá rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a majú garanta s oprávnením vykonávať atestačnú prípravu. Zároveň je nevyhnutné prehodnotiť obsah a dĺžku trvania špecializačných štúdií. Súčasná forma atestačného vzdelávania je demotivujúca, neefektívna a inštitucionálne variabilná. Nezabezpečuje dostatočne rovnoprávnosť v prístupe k vzdelávaniu a príležitosti pre praktickú časť špecializácie u jednotlivých atestantov, čo vedie k výraznej diverzite v kvalite atestačnej prípravy s dôsledkami na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
7. Nerušiť oddelenia v nemocniciach, až kým nebude pomerne zvýšený personálny stav a priestorové zabezpečenie v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať zdravotnú starostlivosť za zrušené oddelenia či nemocnice. Žiadna reforma nemôže byť vykonaná bez zabezpečenia dostatočného zdravotníckeho personálu.
AZPZ považuje racionálnu optimalizáciu siete nemocníc za nevyhnutnú a nestotožňuje sa s požiadavkou LOZ na pozastavenie optimalizácie siete nemocníc. Je nevyhnutné zredukovať prebytočné lôžka, respektíve ich pretransformovať na lôžka následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti a tým zvýšiť obložnosť v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach. Zároveň je nevyhnutné vykonať stratifikáciu rozsahu a formy poskytovania zdravotnej starostlivosti.
AZPZ zároveň vyslovuje obavu nad tým, že detaily pripravovaných riešení optimalizácie nemocničnej siete sú technokratickým riešením s možnými komplikáciami v bežnej praxi. Zároveň sa AZPZ v budúcnosti obáva silných politických vplyvov na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti predovšetkým v nemocniciach prvého a druhého stupňa (komunálne a regionálne nemocnice), ktoré si cez preferované doplnkové programy môžu vyberať výkony s najväčším potenciálom zisku.
8. Slovensko nesmie stratiť konkurencieschopnosť pri získavaní lekárov a sestier pre pacientov a preto žiadame, aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, atestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 2,8 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, so zohľadnením aktívne vykonávaných špecializácií a certifikovaných činností a so zohľadnením dĺžky praxe ato zvýšením koeficientu za každý rok praxe o 0,05 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (aktuálne teda cca o 50 eur za každý rok praxe). Čas materskej a rodičovskej dovolenky pre účely mzdového ohodnotenia započítavať do času odbornej praxe.
AZPZ podporuje navyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov, vrátane lekárov. Zákonná forma, ktorá upravuje finančné nároky zdravotníkov je z pohľadu AZPZ v medzinárodnom kontexte neštandardná. Podľa AZPZ by mali byť mzdy zdravotníkov upravované kolektívnou zmluvou na dvojročnej báze v závislosti od inflácie a vývoja ekonomiky. V rámci zvyšovania platov je u lekárov podľa AZPZ dôležité, aby bola zohľadnená zásluhovosť a motivácia. Zápočet materskej a rodičovskej dovolenky pre účely výpočtu mzdového ohodnotenia AZPZ podporuje.
Pri vyjednávaniach so zdravotníckymi odborovými združeniami o výraznom navýšení ich platového ohodnotenia AZPZ navrhuje zapracovať do vzájomnej dohody aj požiadavky zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a štátu.
- Flexibilný pracovný čas podľa potrieb zamestnávateľa
- Mimo úväzkové aktivity zamestnancov nesmú ohrozovať zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti u svojho kmeňového zamestnávateľa
- Zastávanie vedúcich pozícií primárov a prednostov oddelení a kliník, rovnako vrchných sestier len do dovŕšenia dôchodkového veku s opciou predĺženia maximálne o jeden rok
- Pravidelné hodnotenia vedúcich pracovníkov zamestnancami a naopak
- Povinné členstvo v Slovenskej lekárskej komore, v SKSaPA a iných stavovských komorách, ktoré zodpovedajú za dodržiavanie odborného a mravného kódexu zdravotníckeho pracovníka
- Progresívna výpovedná lehota podľa počtu odpracovaných rokov od niekoľkých týždňov do niekoľkých mesiacov.
- Možnosť navýšenia úväzku u jedného zamestnávateľa zo súčasných 1,0 na 1,2 tak, aby bolo možné vykonávať nadčasovú prácu mimo regulárny pracovný čas. Napríklad plánované operácie aj po 14:00 do večerných hodín.
- Vytvoriť podmienky na zabezpečenie poddimenzovaných kliník/oddelení formou zdravotníckeho personálu s krátkodobým pôsobením (niekoľkomesačný turnus alebo krátkodobý zástup).